25 rokov SUZ – Návraty do histórie – 1.časť

Tohto roku si Spoločnosť údržby, výroby a montáží podnikov chemického, farmaceutického a papierenského priemyslu Slovenskej republiky pripomína 25.výročie od založenia a právnej subjektivity ako neziskového-branžového spoločenstva, presne obsiahnutého v názve, skrátene a „familiárne“ SUZ-ka.

Bol prednesený návrh , aby niektorí pamätníci zaspomínali ,aké boli začiatky tejto činnosti, ako a z čoho SUZ-ka vznikla, ako sa rodila a formovala činnosť až do dnešných dní. Nerobím si nárok na presné dáta a štatistiky, nepísal som si denník a ani naša Kronika všetko nezachytila, aj keď na spomienky je to celkom slušná studnica spomienok a udalostí.

V tomto článku chcem spomínať na obdobie rokov 1986-1994, teda na to obdobie, kedy SUZ ešte nebola, boli iné spoločenské pomery, bolo Československo, bolo iné ekonomické prostredie,  boli iné odberateľsko-dodávateľské vzťahy, národné a štátne podniky. Toto obdobie bude hádam zaujímavé pre mladších-neskôr narodených. Chcem sa vrátiť do tohto obdobia preto, lebo som presvedčený, že v tom čase sa nachádzajú korene dnešnej SUZ-ky, v tom období sa rozvíjali v rámci chemických, farmaceutických a papierenských fabrík a výskumných ústavov moderné základy údržbárskej a strojárenskej výroby, v rámci údržieb sa rozvíjali nové prístupy k meracej a riadiacej technike, k zavádzaniu špičkových technológií v elektroúdržbách , vznikali moderné prístupy k zavádzaniu výpočtovej techniky do riadenia údržby, riadenia technologických procesov a starostlivosti o hmotný investičný majetok.

V tomto období bolo v Československu centrálne riadené odvetvie chemického priemyslu- na Slovensku VHJ Slovchémia. V jednotlivých podnikoch boli útvary Hlavného mechanika, ktoré plánovali, zabezpečovali financovanie údržbárskych činností v oblasti strojnej údržby, elektroúdržby, merania a regulácie. Mali podporu konštruktérskych činností, plánovačov, technológov, normovačov, oddelenia revízií a kontroly vyhradených technických zariadení-revíznych technikov  a vlastné ekonomické oddelenia.

Hlavný mechanik zodpovedal za prevádzkovú spoľahlivosť  strojnotechnologických zariadení, bezpečnosť práce, revízne činnosti, vyhradené technické zariadenia /elektro, tlakové, zdvíhacie, plynové, rádioizotopové meracie zariadenia a pod. / . Útvary Hlavného mechanika pripravovali plány generálnych opráv, stredných opráv, plánovali prevádzkové náklady na údržbárske činnosti a spolu s ekonomickými útvarmi príslušného podniku vytvárali na základe účtovných odpisov Fond na opravu a udržiavanie hmotného investičného majetku. Tieto náklady boli pomerne prísne sledované ,vzhľadom na to, že priamo ovplyvňovali podnikové náklady-na druhej strane bolo cez tieto náklady možné realizovať rekonštrukčné a modernizačné akcie a práce, ktoré viedli k zhodnoteniu majetku-strojno-technologických zariadení, budov a stavieb a inžinierskych sietí.

Je treba spomenúť na ľudí, ktorí v týchto rokoch tvorili koncepciu údržieb na skutočne, v tej dobe moderných princípoch, v rámci Slovenskej chémie ako boli Ing. J.Smandra, Ing.V.Kopáček st., Ing.J.Futrikanič, Ing. J.Paulovič, Ing. J.Hreško, Ing. A.Bádovský a iní. Na základe spoločných skúseností vznikali aj centrálne činnosti pre celú Slovchémiu na opravu vysokonapäťových motorov v Dusle Šaľa, vysokotlakové čistenie produkčných potrubí -Slovnaft, pretesňovanie tlakových potrubí za prevádzky-systém Furmanité , vytvárali sa tímy na zavádzanie výpočtovej techniky pre starostlivosť o hmotný investičný majetok.

V rámci Slovchémie sa aktívne rozvíjala strojárenská výroba v spoločnostiach Slovnaft Bratislava,  Chemosvit Svit, Chemlon Humenné, Chemko Strážske, Duslo Šaľa a ďalšie. Cieľom bolo zabezpečovať hlavne investičný rozvoj, výrobu náhradných dielcov, stredné a generálne opravy strojov a strojno-technologických zariadení. V tom období, v čase nedostatku devíz boli hlavne strojárenské výroby orientované na zabezpečovanie devízovo-návratných úverov, ktoré sa využívali na nákup náhradných dielov a súčiastok , ale aj celých technologických celkov z cudziny.

Dôležitým medzníkom vývoja v chemickom priemysle boli spoločenské a politické zmeny v roku 1989. Už pred novembrom 1989 sa niektorých podnikov dotýkali opatrenia, súvisiace s konverziou zbrojárskeho priemyslu, keď niektoré fabriky začali pripravovať zmeny výrobných programov zo „špeciálu“ na vládou vytipované výrobné programy. Okrem toho v septembri 1989 sa menili národné podniky na štátne podniky, legislatívne sa v rámci jednotlivých podnikov zvolili noví riaditelia osadenstvom podnikov. Avšak razantné personálne  zmeny sa uskutočňovali až v priebehu rokov 1990 a 1991.

Na údržby a strojárenské kapacity v chemických podnikoch to malo výrazný dopad. Technicko-investičný rozvoj sa zastavil, údržba ako výrazný podnikový náklad bola sústavne prehodnocovaná a optimalizovaná, začali sa v podnikoch vytvárať zoznamy „dubiózneho majetku“, prvé podniky sa ocitli v zoznamoch pre kupónovú privatizáciu. Je treba spomenúť, že VHJ Slovchémia mala významné napojenia aj na Českú republiku, veď jej súčasťou bola nap. aj Fosfa Poštorná, ostatné podniky úzko spolupracovali s podnikmi v Čechách: Chemopetrol Litvínov, strojáreň Horní Slavkov, Spolana Neratovice, papierne Štětí, Elitex Kdyně, ČKD, První brnenská, podniky ZPA, MEZ, vysoké školy, výskumné ústavy a mnohé ďalšie.

Vplyvom politických zmien od 1.1.1993 sa tieto vzťahy ,po rozpade Československa, dostali na inú kvalitatívnu úroveň. Prečo to spomínam: určite v tomto období, výraznejšie ako kedykoľvek predtým, pocítili údržbári nutnosť a potrebu schádzať sa, vymieňať si informácie k zvyšovaniu technických a technologických oblastiach, sledovať organizačné zmeny v jednotlivých podnikoch, komunikovať ich a hľadať kontakty na nových ľudí, trvale udržiavať pracovné aj mimopracovné vzťahy.

Tieto zmeny mali zásadný vplyv na fungovanie a existenciu podnikov a samozrejme aj na údržbárske a strojárenské kolektívy. Privatizácia podnikov ktorá nasledovala, či už to bola kupónová privatizácia v rámci ČSFR alebo neskôr, najmä v rokoch 1993-94, privatizácia podnikov formou priameho predaja manažmentu a zamestnancom , poznačila vývoj v takých podnikoch, akými boli CHZJD Bratislava, PCHZ Žilina, Chemlon Humenné, Benzinol Bratislava, Plastika Nitra, VÚCHT Bratislava, JCP Štúrovo  a ďalšie. Samozrejme , aj v podnikoch, ktoré toto a nasledujúce obdobie „prežili“ , znamenala zmena spoločensko-ekonomických podmienok zmeny v myslení a správaní manažmentu a aj pracovníkov na všetkých úrovniach.

Problematika riadenia údržby v podnikoch chemického a papierenského priemyslu, kde sa jedná spravidla o kontinuálne výroby a nepretržitú prevádzku na 3 zmeny, ročne na približne 8 600 hodín produkčného času, pretrvávala diskusia na „večnú“ tému: centralizovaná údržba-podporovaná logistikou zabezpečovania výroby technickou prípravou, prípadne výrobou náhradných dielov a súčiastok, alebo decentralizovaná údržba, kedy jednotlivé prevádzky si riadenie prevádzkovej údržby ponechali na úrovní riadenia prevádzok, a odstávky, generálne opravy prípadne rekonštrukčné a modernizačné akcie sa zabezpečovali v rámci investičných dodávok. Túto tému a dilemu nevyriešil ani čas a ani vstup zahraničných investorov postupom času do jednotlivých podnikov.

V období, o ktorom píšem sa k tomu pridružili dva faktory, ktoré ovplyvnili smerovanie údržieb a podnikových strojárenských výrob. Jednak podniky mali za úlohu vyčleniť dubiózny majetok –teda výrobné zariadenia, ktoré boli „noncore-business“ a nie nepodstatnú úlohu zahralo aj to, že finančné ukazovatele podnikov v oblasti nákladov poukazovali na to, že náklady na údržbu chemických podnikov sa pohybovali na úrovni 3,5%-6 %  celkových nákladov podniku. Do sprivatizovaných podnikov nastupovali spravidla audity a predovšetkým finanční poradcovia, výsledkom ktorých bol outsourcing spoločností zaoberajúcich sa údržbou a strojárenskou výrobou. Postupne sa vytvárali v podnikoch nové právnické subjekty, vznikali desiatky nových spoločností s väčšou alebo menšou previazanosťou na materské podniky, s nejakými, alebo žiadnymi zmluvami spravidla na jeden rok. Materské podniky sa „zbavili“ pracovníkov, majetku: strojno-technologických zariadení, do ktorých už nemuseli investovať ani na úrovni odpisov.

Spoločenstvo údržbárov a strojárenských výrob, ktoré vzniklo na základe potreby pripravovať sa na tieto zmeny, informovať sa vzájomne o organizačných zmenách v podnikoch, vymieňať si skúsenosti a trvale udržiavať pracovné a mimopracovné kontakty medzi vrcholovým manažmentom údržieb a strojárenských výrob sa stala: „ Sekcia údržby, výroby a montáží technických zariadení pri Zväze chemického a farmaceutického priemyslu SR“ –v skratke „SUZ“.

SUZ-ka bola založená na Valnom zhromaždení 7.12.1994 v zariadení Vítek-Chtelnica, zakladajúcich členov bolo 21. Orgány spoločnosti boli:

Predstavenstvo:

Ing. V. Íro – predseda

Ing. V. Kopáček, Ing. J. Žbirka, Ing. M. Žilka – podpredsedovia

Ing. M. Zvarík, Ing. P. Petráš, Ing. L. Kožík – členovia

Dozorná rada:

Ing. D. Pajdlhauser – predseda

Ing. V. Jančich, Ing. L. Kundrák

Ing. Michal Žilka, viceprezident SUZ

Autor tohto príspevku pôsobil celý produktívny život v spoločnosti Chemosvit Svit vo Svite. Najskôr ako technológ elektroúdržby, vedúci oddelenia merania a regulácie, od roku 1986 ako Hlavný mechanik, riaditeľ pre strojárenskú výrobu a údržbu Chemosvit a.s., riaditeľ Chemosvit Strojchem a.s., riaditeľ Chemosvit Strojservis a.s.  V tomto období patrí do spoločnosti hlavných mechanikov a aktívne sa podieľa aj na činnosti SUZ od jej založenia.